Okres Trebišov má v Národnej rade svojho zástupcu. Poslanec Róbert Puci zo strany SMER – SD prešiel od zamestnania v banke či na Úrade práce dlhú cestu až do poslaneckého kresla. Dnes tam zastupuje občanov a snaží sa hájiť ich záujmy a budovať šance pre náš región a okres Trebišov. Je ženatý, má dve deti a žije v Trebišove.
Čakajú nás voľby do VÚC. V súvislosti s nimi je často kritizovaný nezáujem občanov o regionálnu politiku. Čo je podľa vás dôvodom nízkej účasti?
Najdôležitejším faktorom je neznalosť ľudí o pôsobení VÚC. Nevedia o tom, že kraj zastrešuje napríklad domovy dôchodcov, stredné školy, okresné nemocnice, cesty druhej a tretej triedy, ich údržbu a rekonštrukciu, kultúru (múzeá, regionálne osvetové strediská). Ľudia sa s týmito inštitúciami stretávajú, ale nevedia, že ich zriaďovateľmi sú vyššie územné celky. Preto je aj záujem nižší. Voliči nevedia, aký majú VÚC prínos v obci a meste kde žijú.
Prečo by podľa Vás ľudia mali ísť voliť a aké kritériá si treba pri voľbe zvoliť?
Pokiaľ ľudia chcú, aby cesty boli lepšie a kvalitnejšie, školy sa nerušili a zdravotníctvo v ich regióne fungovalo lepšie, mali by ísť voliť. A vyberať si ľudí, ktorí sa budú starať konkrétne o ich okres. Sú aj kandidáti, ktorí kandidujú len preto aby sa dostali k funkcii. Podľa môjho názoru je najlepšie vyberať si ľudí, ktorí už svojou doterajšou prácou dokázali, že im na regióne záleží a vedia sa v tejto oblasti zorientovať. Najhoršie je, keď idú kandidáti do týchto volieb s heslami, z ktorých kričí neznalosť regionálnej politiky a jej pôsobnosti. Pokiaľ chce niekto ako poslanec VÚC riešiť veci, ktoré nepatria do kompetencie VÚC, jedná sa len o kampaň na získanie voličov a nie o kampaň s jasnou a splniteľnou víziou.
Viete uviesť aj konkrétny príklad?
Napríklad nie je možné dosiahnuť, aby VÚC rozdelil pre mesto viac peňazí, ako deklarujú niektoré volebné heslá, nakoľko rozdeľovanie peňazí vôbec nepatrí medzi činnosti tohto orgánu. Ak teda niekto na tomto stavia vlastnú kampaň, buď nie je úprimný, alebo nerozumie činnosti orgánu, ktorého členom sa chce stať! Je to o jeho neznalosti, alebo o tom, že chce neznalosť občanov využiť vo svoj prospech.
Uveďte našich čitateľov do situácie v regionálnej politike. Na čo je potrebná, čo spravuje, kde všade vidíme konkrétne my, Trebišovčania, zásah poslancov Košického samosprávneho kraja?
Spomeňme si na tohtoročné slávnosti Chlebom a vínom – bola to akcia pod patronátom KSK. Priamo ju zastrešovalo Múzeum a kultúrne centrum Južného Zemplína s finančnou podporou KSK. Vedenie mesta sa vyjadrovalo ako organizátor podujatia a pritom mesto sa na nej iba spolupodieľalo, tak ako aj iné mestá v rámci programu Terra incognita. Taktiež do kompetencií VÚC spadajú opravy ciest druhej a tretej triedy, teda mimo intravilánu územia mesta. Aj napriek tomu sa ozývajú heslá so snahou presvedčiť ľudí, že niekto v rámci svojho fungovania vo VÚC bude riešiť cesty v rámci mesta. To nie je možné. Mnohokrát premieľaná rekonštrukcia autobusovej stanice v Trebišove tiež nie je len záležitosť mesta, KSK dal spracovať projekt Integrovaného dopravného systému. Tento projekt teda zastrešuje KSK a nie mesto ako sa, bohužiaľ, mnohí z mesta nechávajú počuť. Mesto je znova len partner. Keďže sa rieši doprava v rámci mesta, musí tam byť spolupráca. Tak, ako logicky ani rekonštrukciu železničnej stanice nerieši mesto, ale ŽSR. Práve tento mesiac bolo schválených päť žiadostí KSK na rekonštrukciu ciest v našom kraji. Niektoré z nich patria aj do nášho okresu.
Čo Vás motivuje kandidovať za poslanca KSK?
Určite možnosť pomôcť okresu Trebišov. Už aj z pozície poslanca NR SR sa o to snažím. Intenzívne komunikujem so starostami obcí. Obracajú sa na mňa s rôznymi potrebami a návrhmi, ktoré sa spoločne snažíme riešiť. A takisto vidím výhodu v tom, že krajská samospráva rieši problémy, ktoré sa neriešia v NR SR. Skĺbením pôsobnosti by sa dalo dospieť k spolupráci. Aj v tomto platí, že len ľudia, ktorí majú skutočný záujem, budú aj nápomocní. Súčasný predseda KSK Zdenko Trebuľa, ktorý je zároveň aj našim kandidátom na predsedu v najbližších voľbách, je tímový hráč a potrebuje spolupracovníkov. Preto by z môjho pohľadu bolo dobré, aby ľudí, ktorí kandidujú spolu s ním, bolo v zastupiteľstve čo najviac. Sme tam kvôli tomu, aby sme pomohli a nie aby sme niekde boli „zapísaní“.
Aký je váš osobný prínos?
Som veľmi rád hlavne pomoci na záchranu tokajskej oblasti. Ešte pred rokom mal slovenský Tokaj veľké problémy. Na požiadavky Maďarov nemala byť slovenská vinohradnícka oblasť na našej strane hranice uznaná ako Tokaj a touto značkou mala disponovať len maďarská strana. Aj vďaka veľkej iniciatíve Zdenka Trebuľu sa tieto snahy podarilo v Bruseli zastaviť. Hneď, keď som sa dostal do Národnej rady, zorganizoval som výjazdové zasadnutie výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie na Tokaji, kde sa stretli poslanci opozičných aj vládnucej strany, aby boli priamo informovaní o tom, o čo v tejto situácii vlastne ide. Výsledkom tohto výjazdu bol môj pozmeňujúci návrh na zmenu názvu tokajskej vinohradníckej oblasti na Vinohradnícku oblasť Tokaj, aby bol v súlade s európskym právom a aby nikto nemohol napadnúť, že sa tu používajú iné názvy.
V čom vidíte najväčší potenciál nášho kraja a regiónu?
Určite veľký a sčasti nevyužitý potenciál máme v turizme. Je veľa krajín aj v rámci Európy, ktoré z turistov doslova žijú. My máme Slanské vrchy, Tokaj, neďaleko je Zemplínska Šírava, Slovenský raj, hrady a múzeá a mnoho ďalších zaujímavostí, ktorými by sme vedeli zaujať. Pomaly sa to prebúdza a v tomto trende určite treba pokračovať. Toto VÚC vie podporiť, podporuje a aj bude do budúcna podporovať, lebo to patrí do jednej z jeho prioritných kompetencií. Prebiehajú projekty úprav cyklotrás na spojenie Maďarska so Slovenskom, od Šíravy cez náš okres až do Maďarska a ďalšie. Pokiaľ niekto tvrdí, že ako poslanec KSK by do kraja a okresu vedel pritiahnuť veľkých investorov, mal by sa radšej zamyslieť nad pritiahnutím turistov. Z hľadiska VÚC je toto oveľa reálnejšie.
Ako by ste z hľadiska svojej práce hodnotili obdobie, počas ktorého pôsobíte ako poslanec národnej rady?
Nepatrím medzi tých poslancov, ktorí sa potrebujú zviditeľňovať búchaním topánkou o stôl. To nepatrí do mojej škály vyjadrovania sa. Postupne som prišiel na to, ako to v NRSR funguje, ako fungujú výbory, zasadania, predkladanie pozmeňovacích návrhov. Ako člen výboru pravidelne „spravodajcujem“ predkladané návrhy zákonov, ktoré idú do rokovania národnej rady. Snažím sa prenášať potreby ľudí, s ktorými sa stretávam a konzultujem, do praxe. Pokiaľ viem, že sú problémy s určitými zákonmi, snažím sa to predkladať a priamo konzultovať s ich tvorcami, či už v Národnej rade, alebo priamo na ministerstve.
Stretli ste sa s nejakými negatívami svojej pôsobnosti?
Čo ma trochu mrzí, je neochota mesta Trebišov o spoluprácu, keďže pán primátor sa niekoľkokrát verejne vyjadril, že ja poznám problémy mesta a on so mnou o týchto problémoch komunikovať nemieni a nebude. Aj zasadnutia mestského zastupiteľstva zvoláva pravidelne v čase, kedy som ja v Bratislave, už je mi to niekedy až trápne. A to aj napriek tomu, že som ho už poprosil, aby mi vyšiel v ústrety a zvolával zasadnutia napríklad pondelkami alebo v týždňoch, keď nezasadá národná rada, ale väčšinou sú zasadnutia práve v strede týždňa, kedy NRSR zasadá. Ja si nemôžem a nechcem dovoliť vymeškať množstvo zasadnutí a povinností v Bratislave, len preto, že niekto neprejavuje ochotu presunúť termín. V takých Košiciach alebo na VÚC s tým problém nemajú a vedia prispôsobiť termín zasadnutia termínu zasadania NR SR. Iní starostovia nemajú ten problém, vieme sa dohodnúť aby sme spoločne dokázali riešiť konkrétne problémy v rámci možností, ktoré mám. Mesto však asi nepotrebuje moju pomoc, a to je škoda. Predtým, hoci som ani nebol poslancom NR SR a vtedajší primátor mesta taktiež nebol zo strany SMER-SD, vedeli sme spolupracovať napr. na rekonštrukcii zimného štadióna, športovej haly, mariánskeho námestia, telocvične a ihriska pri ZŠ na ul. Komenského a ďalších veciach. Ako vtedy vládna strana sme pomáhali mestu a vôbec sme neriešili takéto problémy. Teraz sa niekto snaží občanov presvedčiť, že mesto nedostáva finančné prostriedky len preto, že nejde správnym „SMERom“. Ale ak niekto nechce spolupracovať a neprejavuje záujem veľmi ťažko sa mu pomáha.
Ako prebieha vaša komunikácia s občanmi? Stretávate sa s nimi, poznáte ich problémy?
Neuzatváram sa do kancelárie a neurčujem si stránkové hodiny kedy môžu a nemôžu ľudia za mnou prísť. Počas mojej neprítomnosti zbiera tieto podnety môj asistent, ktorý mi ich tlmočí. Ľudia za mnou niekedy chodia aj domov s rôznymi podnetmi. Stretávame sa v celom okrese na rôznych akciách. Je veľa toho, s čím sa pohnúť dá a snažíme sa v rámci možností, ktoré máme. Trošku ma niekedy brzdí to, že vďaka iniciatíve opozičných poslancov občas schôdze NRSR trvajú kvôli umelému predlžovaniu zbytočne dlho a tým pádom zostáva menej času na riešenie konkrétnych problémov občanov.
Ako súvisí v našom okrese komunálna politika s regionálnou?
Spolupráca medzi Trebišovom a Košickým samosprávnym krajom je momentálne takmer nulová aj napriek tomu, že občanom by určite prospelo, aby bola na čím vyššej úrovni. Nemôže to byť o tom, že niektorí ľudia si povedia: „My nepotrebujeme komunikovať s nikým, najlepšie to urobíme sami“. Všetky zariadenia, ktorých zriaďovateľom je KSK pôsobia na území mesta a pracujú v nich jeho občania. Je veľa vecí, v ktorých môže krajská samospráva pomôcť mestu a naopak, len musí byť ochota naozaj na oboch stranách. Neuzatvárať sa a nerobiť všetko na vlastnú päsť. Treba využiť možnosť komunikovať.
Niektorí občania porovnávajú situáciu mesta so situáciou v susedných okresoch, napríklad v Michalovciach. Ako by ste to porovnali vy?
Je dobre, že ľudia si uvedomujú rozdiely. V Michalovciach je úplne iná spolupráca medzi mestom a KSK. Celý región potom vyzerá oveľa lepšie. Po zmene v 89-om bola štartovacia pozícia obidvoch miest približne rovnaká a dnes sú ďaleko pred nami. Práve to je vizitka regionálnej politiky, kde a čo ľudia za posledných 24 rokov spravili resp. nespravili pre svoj región. Tam si poslanci z okresu dokázali všetci spolu sadnúť, komunikovať o problémoch okresu a spoločne ich potom na úrovni VÚC riešiť. Tak má vyzerať efektívna spolupráca a ochota ťahať spoločne za jeden povraz. Nestačí jednotlivec a už vôbec nie, ak jedna strana ťahá jedným smerom a druhá práve opačným.