Dňa 7.3.2014 sa v priestoroch Reštaurácie penziónu Precedens v Malom Ruskove uskutočnil exkluzívny večer, počas ktorého mohli hostia upadnúť do tajov skvelej jazzovej muziky v podaní Petra Lipu, ochutnať tie najvychýrenejšie špeciality z kuchyne šéfkuchára spoločnosti Metro, Vojta Artza a popri tom všetkom okúsiť chuť starostlivo vyberaného vína špeciálne pre tento večer, známym slovenským enológom Vladimírom Hronským.
Špeciality kuchyne si vyžadovali prípravy od skorého rána, hoci sa všetko malo začať až o 19:00. Večer odštartoval príhovormi , Vojto Artz vysvetlil, čo si budú môcť hostia nájsť na tanieri a Vladimír Hronský uviedol, aké vína si pre dnešok pripravil. Ako predkrm sa podávala Dukka amuse – bouche, čo je v podstate egyptský chlieb servírovaný so zmesou korenia a olivovým olejom. Na druhé miesto z celkového počtu piatich chodov sa dostal Nicoise šalát s čerstvým Sashimi tuniakom. Úlohy prvého hlavného jedla sa zhostilo pečené kuriatko s pečenou jaternicou, závinom z červenej repy, ružičkovým kelom a demi glace. Po ňom nasledoval netradičný muflón s paradajkovou omáčkou, špenátom a opečenými zemiakovými valčekmi. Ako dezert sa servírovala vanilková Panna Cotta s marinovanými hruškami, pistáciovou sušienkou a karamelovou omáčkou.
Pred každým chodom sa slova ujal Vladimír Hronský, aby v krátkosti predstavil históriu vína, ktoré sa malo podávať. Hostí potešili také vína ako Viognier 2011, Dunaj 2011, či Pálava sparkling 2012 od spoločnosti Elesko s.r.o. Počas rozhovoru s Vladimírom Hronským poukázal na rozdiely medzi enológom a someliérom, povedal ako prebiehal výber vín pre tento večer a spomenul tiež, ako sa k tomuto netradičnému povolaniu dostal.
V. Hronský: Ťažko povedať, čo je z povolaní enológa a someliéra dôležitejšie. Enológ je znalec vína a someliér je človek, ktorý sa stará o použitie vína v gastronómii. Jeho úlohou je vybrať vhodný nápoj, víno, ktoré svojím spôsobom doplní a sprevádza jednotlivé jedlá. Cieľom dnešného stretnutia je návrat k tradičným hodnotám spojený v prvom rade s majstrovstvom našich šéfkuchárov, ktorí spoznali množstvo štýlov medzinárodnej gastronómie a tak sme chceli na dnešný večer pripraviť niečo netradičné aj z hľadiska výberu vín. Našou úlohou bolo vybrať vhodné ročníky a spojiť to tak, aby hostia mali skvelý zážitok, ktorý nebude len o jedle, pasívnom jedení, ale aj o víne, pasívnom pití vína. Dnes hostia ochutnajú tradičné vína pochádzajúce z Malokarpatskej oblasti, pričom sme vyberali hlavne lokálne odrody, typické pre región a vína z Tokajskej oblasti symbolizujúce určitú jedinečnosť. V mojom prípade celá táto profesia vznikla na základe rozhodnutia, nájsť cestu, ktorá by mi otvorila ďaleko širšie možnosti uplatnenia. V prvom rade je to vinohradníctvo – vinárstvo väzba k pôde, k tradíciam v rodine a spojenie príjemného z užitočným.
Chuťové poháriky neostali jediné potešené. Počas večera vystúpil Peter Lipa, v podaní ktorého odzneli také hity ako Balada o štyroch koňoch, Prosperita, či Maturantky a úspešne tak dotváral veľmi príjemnú, až elektrizujúcu večernú atmosféru. O vzniku týchto hitov viac povedal v rozhovore:
R: Ťahajú vás štyri kone vrané z vašej vane pre vaše dane?
Peter Lipa: Balada o štyroch koňoch je aktuálna práve teraz a ja stále s takým udivením konštatujem, že Milan Lasica napísal ten text pred rokom 1989. Tak rozmýšľam odkiaľ mohol vedieť, že raz budeme musieť podávať daňové priznanie. Alebo si to pamätal z kníh a zo starých čias, inak si to neviem vysvetliť. Alebo mal nejaké tajné správy, možno z Moskvy.
R: Za chvíľu budú opäť chodiť maturantky mestom.
Peter Lipa: To je ďalšia dôležitá téma. Zrejme to bolo v Banskej Bystrici, lebo textár je bystričan. Ten napísal takýto text a keď mi ho doniesol , zapáčil sa mi na prvý pohľad lebo je jednoduchý, trefný a zaujímavý. Ukázalo sa, že to bol správny ťah. Bolo to počas tvorby platne Čierny Peter, vtedy so mnou robil Andrej Šeban a keď to počul tak mi povedal: „No, môžeš začať stavať dom, to bude určite hit.“ Ja som to takto necítil, my sme pre to nič neurobili, ale mám pocit, že Maturantky sa stali mojim sprievodným javom, všade kde prídeme, ich musíme hrať. Človeka to teší, že má takúto pieseň, chcel by som ich mať aspoň 20, ale to sa nepodarí tak rýchlo. Keď človek chce, tak sa to nepodarí, vyjde to vtedy, keď človek nechce.
R: Prišli ste sem na pozvanie, alebo máte šnúru koncertov po Slovensku?
Peter Lipa: Šnúru máme, ale vždy je to pozvanie, my sem nemôžeme len tak zavítať a povedať „dobrý večer už sme tu“. Začali sme včera v Liptovskom Mikuláši, dnes sme tu, zajtra sme v Bardejove, potom sme v Košiciach, vo Vysokých Tatrách a utorok sa vraciame domov.
R: Dnešný večer je o dobrej hudbe, jedle a víne. Prezraďte, aké jedlá a vína vám chutia.
Peter Lipa: Ďalšie dve ingrediencie nemám na starosti, na to sú tu iní majstri, ja mám na starosti hudbu a dúfam, že bude taká aby hosťom pri nej chutilo aj jesť, aj piť. Čo sa týka jedla, v poslednom čase vyznávam bezmäsité pokrmy. Dal som sa na vegetariánstvo, ale nie také striktné. Takže keď sa mi minule stalo, že som si musel dať steak, tak som si ho s chuťou dal a bol veľmi dobrý. Čo sa týka pitia, ja stále hovorím publiku aby si vypili, lebo čím viac vypije, tým lepšie hráme.
Svoj kus umenia ponúklo aj Šansón trio, ktoré svojou ladnou francúzštinou priblížilo napríklad taký pohľad na zapadajúce slnko pri Francúzskej riviére. V závere večera po výbornom dezerte sa taktovky chopil Vojto Artz a hosťom predviedol zázraky suchého ľadu v kuchyni spojené s následnou ochutnávkou čerstvo vyrobených produktov.
Stretnutie priaznivcom dobrého jedla, vína a hudby umocnené prítomnosťou tých najpovolanejších odborníkov dopadlo na výbornú a výbornú si zaslúži aj vedenie a personál penziónu, ktorí sa s neľahkou úlohou usporiadať a zorganizovať náročnú akciu popasovali viac než dobre, o čom svedčali úsmevy na tvárach odchádzajúcich hostí.
Autor: Daniel Fekete