Živočíšna ríša Milana Lukáča si podmaní Galériu trebišovského kaštieľa

Galériu v Andrássyho kaštieli rozžiaria hodnotné umelecké diela z dielne ďalšieho  renomovaného umelca Slovenska. Pozoruhodné druhy vlastnej tvorby predstaví doc. Milan Lukáč na výstave s názvom Kabinet kuriozít. Vernisáž výstavy je v múzeu naplánovaná na 24. septembra 2014 o 17.00 hodine spolu so slávnostným otvorením fotovýstavy Rastislava Jíleka.

Tvorba Milana Lukáča sa dotýka moderných tradícií pop artového objektu. Z materiálov rád používa najmä kov a drevo, najčastejšie však robí objekty kombinované z rôznych materiálov. luk 2Jeho odlievané plastiky i grafika majú osobité poetické čaro. Obľúbenou témou, ktorej sa venuje, je živočíšna ríša – rôzne druhy vtákov, hmyzu a rýb. Učarovala mu príroda, vodný živel i svet botanických atlasov. Často sa u neho vyskytuje motív sovy. Je priam “posadnutý” prírodnými aspektmi. Jeho „botanické sny“ sa vyznačujú krehkosťou prírodných foriem, ktoré ožívajú v bronzových a kovových objektoch. Tieto témy spracúvava aj v grafických listoch, kresbách a najnovšie aj v nízkych reliéfoch. Vyniká v nich jeho ľahká, improvizačná kresba, ktorou vystihuje podstatu prírodného tvaru i ľahkosť pohybu. Milan Lukáč svoje sochy zakomponuváva priamo do priestoru. Plastiku chápe ako prenikajúci objekt, cez ktorý sa priestor prelína, ktorým prechádza a prúdi svetlo so vzduchom. Preto sú významnou súčasťou tvorby autora monumentálne práce komunikujúce s priestorom. Známy je vytvorený Pamätník holokaustu v Bratislave, Pamätník politickým väzňom v Žiline a prvú cenu získal autor  za Pamätník M. R. Štefánika pre Spišskú Novú Ves.

OLYMPUS DIGITAL CAMERAVýtvarník doc. Milan Lukáč, rodák z Bojníc, študoval na VŠVU v Bratislave sochárstvo u prof. J. Kulicha a L. Snopeka a v rokoch 1985 – 1986 sa rozhodol pre nacionálnu zmenu čerpania vedomosti. Svoj obzor si začal rozširovať na École Nationale Supérieure des Beaux Arts v Paríži.

Od roku 1990 pôsobí ako docent na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Venuje sa komornému a monumentálnemu sochárstvu, maľbe, kresbe, ale i grafike. Je účastníkom medzinárodných sochárskych sympózií. Za svoju tvorbu získal mnohé ocenenia doma aj v zahraničí, napríklad Cenu Martina Benku (1988), Prix-Itinéraire v Salon Levallois (1998). V roku 1990 získal cenu Akadémie výtvarných umení a Francúzskeho inštitútu v Paríži “Portrait Paul – Louis Weiller”. Výstavu diel si môžu návštevníci múzea pozrieť do 19. októbra 2014.

lukac

Tento článok si prečítalo 1 136 ľudí