FUTBAL: Útočník Kotľár sa v Trebišove cíti ako doma

Prinášame vám rozhovor redaktora Mateja Bratha s kanonierom Slavoja Trebišov Jánom Kotľárom uverejnený v dvojtýždenníku “naše novinky.”

Ján Kotľár prišiel v zimnom období do Trebišova, aby posilnil ofenzívu. V prvých dvoch kolách sa však nepresadil. Trebišov prehral v Humennom 0:6 a doma podľahol Lokomotíve 0:3. Tento kanonier verí, že sa všetko otočí a Trebišov ešte zabojuje o postup.

Kde ste pôsobili, kým ste sa dostali ž do A mužstva Trebišova?

Futbalovo som začínal v rodných Sečovciach. Vo štvrtom ročníku základnej školy som potom prestúpil do športovej triedy v Trebišove, kde som pôsobil od žiackych až po dorastenecké kategórie. Pred mojím terajším klubom som pôsobil v Sečovciach a Veľkých Revištiach a bol som aj na skúške v druholigovom Bardejove.

Ako ste sa dostali k futbalu?

Prvý futbalový tréning som absolvoval, keď som mal osem rokov. Už predtým som mal však nemu veľmi blízko, keďže ho hrával aj môj starší brat. Hneď od detstva mi prirástol futbal k srdcu a moja pozícia na ihrisku je útok.

Jan_KotlarPrečo ste sa rozhodli hrať za Trebišov?

Futbal v Trebišove sa dlhší čas pohyboval na profesionálnej úrovni, po čase však došli financie a klub sa rozhodol ísť amatérskou cestou, takže úroveň klesla. Skoro každý hráč sa venuje práci a futbal sa s ňou snaží skĺbiť. V Trebišove som s futbalom začínal, futbalovo som tam vyrástol. Cítim sa tam ako doma, aj preto som vrátil.

Načo sa zameriavate v tréningovom procese?

Trénujem štyrikrát do týždňa. Tréningy trénera Rusnáka majú svoju úroveň, takže určite mi majú čo dať. Individuálne trénujem skoro pred každým začiatkom prípravy, či už letnej alebo zimnej. Snažím sa pracovať na kondícii, aby som nestratil zápasové tempo a v neposlednom rade aj na streleckej technike.

Čo považujete za svoj najväčší úspech v kariére?

Za svoj najväčší úspech považujem titul pre najlepšieho strelca tretej ligy. Bolo to ocenenie mojej snahy pomôcť môjmu klubu, tak ako to viem najlepšie a teda mojimi gólmi.

Ako sa vyrovnávate s tlakom fanúšikov počas zápasu?

Tlak pri zápasoch určite je, ale snažím sa s tým vyrovnať a idem na ihrisko s cieľom, že nemôžem hrať zle. Každý fanúšik je náročný a inak to nieje ani v Trebišove. Keď sú dobré výsledky, tak sú ľudia spokojní a keď sa nedarí určite vládne nespokojnosť.

Je nejaký zápas, ktorý pokladáte sa svoj pamätný?

Je veľa zápasov, na ktoré rád spomínam, ale najviac som hrdý na zápas v Lučenci v drese Trebišova, keď sme potrebovali zvíťaziť, aby sme sa udržali v súťaži. Vyhrali sme 2:1 a ja som bol autorom oboch našich gólov.

Čomu sa okrem futbalu venujte vo voľnom čase?

Mám dosť voľného času, tak sa ho snažím využívať nejakou brigádou, rád si zahrám tenis a mám rád prechádzky v prírode.

Stretlo vás už zranenie, ktoré vás na dlhšiu dobu vyradilo z hry?

Chvalabohu sa mi vážnejšie zranenie neprihodilo a dúfam, že zdravie bude naďalej slúžiť a nepríjemné zranenia sa mi budú vyhýbať.

Aké sú vaše ambície do budúcna?

Moje ambície sú hrať vyššiu súťaž, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Je to asi snom každého hráča, ktorý na sebe neustále pracuje a chcel by vo futbale niečo viac dokázať.

Foto: Branislav Holenda

Tento článok si prečítalo 975 ľudí