FUTBAL: Šestnásťročný Roland Černák zatienil prvoligové nádeje Košíc

LIČARTOVCE. Dohrávka 15. kola tretej futbalovej ligy skupina Východ z minulého týždňa dala dohromady košickú rezervu a Slavoj Trebišov. Je nutné dodať, že podmienky v porovnaní s tými, čo čakali na oboch súperov pred siedmimi dňami a tie včerajšie, sa diametrálne líšili. Mrcha čas, dážď  a s ním vodnú plochu na ihrisku vystriedalo slniečko a perfektne upravený, aj keď trochu viac mäkký terén. Všetko priam ideálne a tak sa očakával, a nakoniec aj hral, súboj približne vyrovnaných tímov s dobrým futbalom. Objektívne, domáci, vystužení niekoľkými hráčmi z prvého tímu, si prehru určite nezaslúžili, ale bojovnosť a nadšenie hostí slávili stopercentný úspech. Najtesnejšie víťazstvo Slavoju zabezpečil v 55. minúte najmladší člen Zemplínčanov, iba nedávno šestnásťročný Roland Černák. Aj keď bolo zrejmé, že si na zvedavé mikrofóny ešte nestihol zvyknúť a že namiesto úst  necháva radšej hovoriť svoje kopačky, predsa sa nám z neho podarilo vypáčiť zopár viet. Spovedal Rudolf Rondzik z denníka Korzár.

Rolo_Cernak

Blahoželáme k premiérovému streleckému zápisu medzi dospelými.
„Som rád, že sa mi podarilo skórovať a že moja trefa rozhodla o troch bodoch.“

Po týždni ste sa kvôli vrtochom počasia znovu vracali do areálu košického béčka v Ličartovciach. Verili ste, že v predĺženej sezóne môžete na pôde súpera uspieť?
„Verte, neverte, išli sme si po nulu. Teda, aby sme si rozumeli, v tabuľke pravdy sme mali mínus tri body, takže sme sa chceli dostať na nulu a to si žiadalo zvíťaziť. Podarilo sa.“

DSC_0198Pri jedinom a rozhodujúcom góle ste si počínali vcelku suverénne. Nesplašili ste sa v šestnástke, keď sa k vám dostala odrazená lopta a technicky ste zakončili.
„Áno, takto hrám. S loptou si verím, nemusím naslepo okamžite zakončovať. Je pravda, že mi súper pri tejto štandartke doprial pomerne veľký priestor, ten mi postačoval na jej spracovanie a poľahky som ju poslal k zadnej žrdi.“

Asi sa nemusíme pýtať, či vnímate rozdiel medzi mužským a dorasteneckým futbalom, kde sa vám strelecky veľmi darilo.
„Tak to sa naozaj nedá porovnávať. Najmä tvrdosť a rýchlosť sú neporovnateľné.“

DSC_0229Ale všimli sme si, že napriek vášmu veku ste v súboji so staršími protihráčmi nohu neodťahovali.
„Tak to naozaj nie. To nie je môj štýl. Proste, na ihrisku nerozdeľujem hráčov na starších a mladších. Len na dobrých a lepších. A od nich sa chcem naďalej učiť. Rešpektujem ich schopnosti.“

Ozaj, v kádri, v šatni i na trávniku ste na jednej lodi s tridsaťosemročným Erikom Takáčom. Teda, mohol by vám byť otcom. Dáva vám to pocítiť?
„Ja tak nerozmýšľam. Hráme v rovnakých dresoch a máme spoločný cieľ. Samozrejme, že mi dokáže poradiť, no priznám sa, že ho skôr beriem ako ochrancu. Je dobre mať pri sebe skúseného hráča, ktorý vzbudzuje u súpera rešpekt.“

Skorá medializácia mnohým mladým hráčom skôr ublížila. Dúfajme, že vás týmto rozhovorom nepokazíme.
„Nie, to nehrozí. Viem, čo chcem vo futbale dokázať a som naozaj iba na začiatku. Verím, že sa mi podarí dostať sa do veľkého futbalu aj z provinčného, aký sa hrá v Trebišove. Marek Čech je pre mňa príkladom a pod tútorstvom jeho brata Richarda sa chcem raz presadiť aj na väčších štadiónoch.“

Tento článok si prečítalo 1 798 ľudí